Povinné reklamy v kinách alebo skúška psychickej odolnosti

Autor: Ivan Mikel | 1.6.2015 o 9:22 | Karma článku: 7,88 | Prečítané:  1432x

Možno ste už počuli o relatívne novom fenoméne, premietanie reklamám v kine. Akýsi bonus, aby nám oproti televízii nebolo ľúto. Ak si myslíte, že sa to pozitívne odrazilo na cene vstupného, ste bohužiaľ na omyle. 

Mám rád filmy a na tie lepšie si pokojne zájdem do kina. Nie je to ktovie aká kultúra, človek odtiaľ nevyjde múdrejší ani krajší, ale nedá sa stále chodiť do divadla, čítať Tolstého alebo makať vo fitku. Občas dobre padne dávna obyčajnej, nenáročnej, konzumnej zábavy. O cene za lístok by sa dalo polemizovať a možno by to stálo za vášnivú debatu na dve minúty večer pri pive, ale vidí sa mi, že vstupné sa nenápadne dvíha o 20 centov s každým lepším filmom. Nepochybne, dnes sa točia filmy kde vybuchujú mestá, dvíhajú sa moria a ničia sa planéty, zelené plátno predsa nedokáže všetko. Keď si k tomu prirátame, že prvých 1,5 milióna divákov zaplatí iba za to, aby si vo filme zahrala Bullocková, cena lístka pomaly začne dávať zmysel. Je to však na nás či ju akceptujeme alebo si radšej sadneme niekam na kofolu, a tak to má byť. Sloboda voľby.

Čo už ale nie je v poriadku je, že kiná si začali tak trochu zárobkovo vypomáhať aj z iných zdrojov a najnovšie pred filmom poskytujú celkom nový zážitok v podobe reklám. Premyslené a účinné, hlavne ak pred takouto reklamou nemáte kam ujsť alebo prepnúť na iný program. Do úvahy pripadá snáď iba zavrieť oči, zapchať si uši a začať spievať niečo, čo prehluší 70 decibelov intenzívneho vymývania mozgu.

Prvýkrát som si tento nepríjemný fakt uvedomil v čase predvianočného ošiaľu, kedy v televíziách, novinách, rádiách, obchodných domoch, pouličných bilboardoch a vlastne všade okrem domáceho prostredia (ak ste vypli všetky spotrebiče), zúril najväčší reklamný boj za ten ktorý výrobok alebo službu, v ktorom hrozilo, že na vás z kredencu, šatníkovej skrine alebo mraziaku vyskočí niekto s úsmevom od ucha k uchu podávajúc vám druhý mobil zadarmo. Prvýkrát celkom nevinne trápne, druhý povedzme otravné a po tisíci krát nechceného videnia, kedy nestihnete včas prepnúť, sa u vás dostaví pomerne intenzívny pocit k dáveniu. Často krát vás však nezachránilo ani včas prepnúť na iný kanál. Tí výmyselníci z PR robia svoju robotu celkom dobre, aspoň čo sa týka načasovania a najsledovanejšie programy vedia prevŕtať reklamami takpovediac skrz naskrz. Kto by kedysi povedal, že môže existovať 5 hodinová verzia Titanicu?

To však nemal byť prípad kina, a tak sme sa s priateľkou jeden pekný decembrový večer vybrali do mesta pozrieť si vopred vybraný film a trochu si oddýchnuť od všade číhajúcich reklám. V kine samozrejme nie je dovolené jesť alebo piť nič iné ako z ich „certifikovaného“ bufetu, a tak sme sa pred filmom zastavili kúpiť všetko potrebné. Je to len raz za čas, takže radšej mávnem rukou, že ako platiaci zákazník za jeden večer s priateľkou prispejem kinu okolo 20€. Konečne sme sa usadili, pomrvili na svojich miestach v rámci nájdenia správnej polohy, zhasli sa svetlá a po povinnej dávke trailerov som sa chystal hodiť si do úst prvý uschnutý pukanec, keď konečne začali premietať ... reklamu! Zhodou okolností práve tú, ktorú v tej dobe nenávidelo asi tak 99,9% slovenskej populácie, zvyšní boli zamestnanci kreatívneho mobilného operátora. Poviem vám, bol to celkom šok, keď na vás začne hučať preafektovaný hlas herečky napodobňujúcej operný spev, ktorý vráža do bubienkov a zľahka trase pohármi s nápojmi uloženými v držiakoch na kreslách. Reakcia ostatných divákov bola, podobne ako moja, nie práve najvďačnejšia.   

Je pritom úplne jedno či ide o reklamu na presladenú vodu, ktorá o sebe hovorí, že je najlepšia k jedlu, žuvacie cukríky, ktoré dodajú sviežosť vždy a všade alebo nápoj, ktorý vám dá krídla. Tiež nie je dôležité aký máte k výrobku postoj, obrovská obrazovka a hučiace reproduktory vás tak či onak presvedčia, že ich prací prostriedok je jednoducho najlepší a je fajn si ho brať všade, aj do kabelky v prípade potreby náhlej demonštrácie. V prípade nás mužov sa mi kino snaží povedať, že pokiaľ budem používať ich reklamovaný deodorant, budem pre ženy neodolateľný a dostanem dôkaz namiesto sľubov. Máš negatívny postoj? Nesúhlasíš s tým a reklama ťa iba rozčúli? Ešte lepšie! Cieľom totiž bolo vyvolať emóciu vďaka ktorej si produkt zapamätáš. Bum, cieľ splnený.

Pridaná hodnota kina, ktorá mala kedysi navrch oproti filmu v televízii aj vďaka svojej atmosfére, sa začína pomaly vytrácať. Smutným faktom tiež zostáva, že ak si vo vyhľadávači zadáte „reklama v kine“, zaplaví vás ponuka odkazov na stránky, ktoré túto službu ponúkajú a ako svoju hlavnú výhodu bez okolkov uvádzajú – nemožnosť diváka reklamu odmietnuť.

Pomerne vysoké vstupné, oficiálny zákaz napiť sa hoci minerálky kúpenej inde ako v ich bufete a povinná dávka reklamy pred filmom spolu vytvára nie práve najvhodnejší obraz, ako si uctiť zákazníka. Zvlášť posledný bod týchto nevýhod u mňa vyvoláva obavu, koľko sme ešte ochotní znášať a či je naozaj moc veľkých spoločností tak veľká, aby udávala trend, čo pozerať.

V krátkosti pridám vyjadrenie prevádzkového manažéra zo siete kín, kde reklamy pred filmom už nejaký ten piatok úspešne ponúkajú. Má u mňa malý, bezvýznamný plusový bod za náznak úprimnosti, keďže ako prvý z dôvodov premietania reklamy uviedol, že je to jeden z ich zdrojov príjmu. Zároveň zdôraznil, že ide v podstate o ústretový krok voči nám divákom, keďže tým v podstate mali v úmysle nám poskytnúť viac času na usadenie sa a kúpu ďalších pochutín z ich bufetu. To asi pre tých váhavých, ktorí sa cítia trápne, keď vidia ostatných s kýblom pukancov v ruke. Len zabudol povedať, že reklama sa odohráva dávno po zhasnutí a je v podstate naviazaná priamo na začiatok filmu. 

Nuž, ako, vďakabohu, zatiaľ vo všetkom, výber je na nás. Kto sa nezamýšľa nad hlbším zmyslom, ten reklamu v kine prežije a pre nás ostatných sú tu aj naďalej napálené filmy :D. Žartujem, pre nás ostatných zostáva veriť, že názor zákazníka má stále svoju moc, zvlášť keď sa jedná o väčšinu, aby sme predchádzali oveľa závažnejším problémom do ktorých táto naoko banalita môže vyústiť. Možno bude mať svoj zmysel celkom kultúrne vysloviť svoj nesúhlas. Byť ticho totiž väčšinou znamená rezignovať.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?